Prečo dochádza ku globálnemu otepľovaniu?

10.04.2023

Globálne otepľovanie je dlhodobé zvyšovanie priemernej teploty na Zemi. Je spôsobené predovšetkým nárastom skleníkových plynov v atmosfére, ktoré zachytávajú slnečnú energiu a zvyšujú teplotu na povrchu planéty.

Globálne otepľovanie
Globálne otepľovanie

Medzi hlavné príčiny globálneho otepľovania patria:

Spaľovanie fosílnych palív

Spaľovanie fosílnych palív je jednou z hlavných príčin zvyšovania koncentrácie oxidu uhličitého (CO2) v atmosfére, čo prispieva ku globálnemu otepľovaniu. Fosílne palivá, ako napríklad uhlie, ropa a zemný plyn, obsahujú uhlík, ktorý sa pri spaľovaní spája s kyslíkom a vytvára oxid uhličitý.

Oxid uhličitý je skleníkový plyn, ktorý zachytáva slnečnú energiu v atmosfére a zabraňuje jej odrazu späť do vesmíru. To spôsobuje tzv. skleníkový efekt, ktorý spôsobuje zvyšovanie priemernej teploty na povrchu Zeme.

Spaľovanie fosílnych palív v energetike, priemysle a doprave je hlavným zdrojom emisií oxidu uhličitého a prispieva ku globálnemu otepľovaniu. Preto je úsilie o zníženie spaľovania fosílnych palív a prechod na udržateľné zdroje energie, ako je slnečná, veterná, vodná a jadrová energia, kľúčom k zníženiu emisií skleníkových plynov a obmedzeniu dôsledkov globálneho otepľovania.

Zmena využívania pôdy

Zmeny vo využívaní pôdy, ako je odlesňovanie a poľnohospodárska činnosť, prispievajú k zvyšovaniu koncentrácie skleníkových plynov v atmosfére, ktoré majú vplyv na globálne otepľovanie.

Odlesňovanie

Lesy fungujú ako "zásobárne uhlíka", pretože stromy a rastliny absorbujú oxid uhličitý z atmosféry prostredníctvom procesu fotosyntézy. Odlesňovanie uvoľňuje uložený oxid uhličitý do atmosféry. Odlesňovanie teda znižuje schopnosť ekosystémov zachytávať uhlík a zároveň zvyšuje množstvo oxidu uhličitého v atmosfére.

Poľnohospodárstvo

Poľnohospodárstvo je tiež zdrojom skleníkových plynov, najmä metánu (CH4) a oxidu dusného (N2O). Metán sa uvoľňuje z tráviacich systémov prežúvavcov, ako sú kravy a ovce, a z hnojenia a skladovania živočíšnych výkalov. Oxid dusný sa uvoľňuje z pôdy pri aplikácii dusíkatých hnojív a pri rozklade organických látok.

Zmeny vo využívaní pôdy, ako je odlesňovanie a poľnohospodárska činnosť, majú významný vplyv na emisie skleníkových plynov a globálne otepľovanie. Riešením môžu byť udržateľné lesnícke a poľnohospodárske postupy, lepšie hospodárenie s pôdou, zníženie spotreby mäsa a zvýšenie efektívnosti poľnohospodárskej výroby.

Chov hospodárskych zvierat a živočíšna výroba

Živočíšna a iná živočíšna výroba je významným zdrojom emisií skleníkových plynov, najmä metánu (CH4). Metán je skleníkový plyn, ktorý má výrazne vyššiu schopnosť zachytávať teplo v atmosfére ako oxid uhličitý, hoci jeho životnosť v atmosfére je kratšia.

Dva hlavné zdroje metánu v súvislosti s chovom zvierat sú:

Trávenie

Prežúvavce, ako sú kravy, ovce a kozy, majú špeciálny tráviaci systém, ktorý im umožňuje rozkladať celulózu obsiahnutú v rastlinnej hmote. Pri tomto procese sa uvoľňuje metán, ktorý sa potom uvoľňuje do ovzdušia prostredníctvom grgania zvierat.

Výkaly

Metán sa uvoľňuje aj pri hnojení a skladovaní živočíšnych výkalov, najmä v anaeróbnych podmienkach (bez prístupu kyslíka).

Priemyselná činnosť

Priemyselná činnosť je ďalším významným zdrojom emisií skleníkových plynov, ktoré prispievajú ku globálnemu otepľovaniu. Medzi hlavné priemyselné odvetvia, ktoré produkujú skleníkové plyny, patria napr:

Výroba cementu

Cement sa vyrába v procese, ktorý zahŕňa vápenec a iné suroviny, ktoré sa zahrievajú na vysoké teploty. Pri tomto procese sa uvoľňuje oxid uhličitý (CO2) zo spaľovania fosílnych palív aj zo samotného vápenca.

Chemická výroba

Chemický priemysel zahŕňa výrobu plastov, hnojív, pesticídov a iných chemických zlúčenín. Tieto procesy často zahŕňajú spaľovanie fosílnych palív a produkujú oxid uhličitý, metán (CH4) a oxid dusný (N2O).

Výroba kovov

Výroba železa, ocele a iných kovov si vyžaduje veľké množstvo energie, čo vedie k emisiám oxidu uhličitého. Pri niektorých procesoch sa uvoľňuje aj metán a oxid dusný.

Fluórované plyny

Fluórované plyny, ako sú fluórované uhľovodíky (HFC), perfluórované uhľovodíky (PFC) a hexafluorid síry (SF6), sa používajú v mnohých priemyselných aplikáciách, ako sú chladiace systémy, výroba polovodičov a elektroizolačné materiály. Tieto plyny majú vysoký potenciál globálneho otepľovania (GWP) a dlhú životnosť v atmosfére.

Znečistenie ovzdušia

Znečistenie ovzdušia, najmä emisie pevných častíc, ako sú sadze (čierny uhlík), prispievajú k otepľovaniu atmosféry. Sadze sú pevné častice, ktoré vznikajú pri nedokonalom spaľovaní fosílnych palív, dreva a inej biomasy. Saze majú schopnosť absorbovať slnečné žiarenie a premieňať ho na teplo, čo zvyšuje teplotu v atmosfére.

Okrem priameho otepľovacieho účinku sadzí môžu mať sadze aj nepriamy vplyv na klímu, pretože ovplyvňujú vlastnosti oblakov. Častice sadzí môžu pôsobiť ako jadrá pre kondenzáciu vodnej pary, čo môže spôsobiť zmeny v oblakoch a spôsobe ich interakcie so slnečným žiarením a tepelným žiarením Zeme.

Saze ovplyvňujú aj albedo (odrazivosť) zemského povrchu, keď sa usadzujú na ľade a snehu v polárnych oblastiach. Znižujú tak odrazivosť povrchu a zvyšujú absorpciu slnečného žiarenia, čo vedie k vyšším teplotám a rýchlejšiemu topeniu ľadu a snehu.

Na záver

Rôzne faktory, ako napríklad zvýšená koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére, spôsobujú zvyšovanie teploty na Zemi, čo vedie ku globálnemu otepľovaniu a zmene klímy. Zníženie emisií skleníkových plynov a prechod na udržateľnejšie zdroje energie sú nevyhnutné na obmedzenie dôsledkov globálneho otepľovania.