Keby nebolo Slnka, obloha alebo nebo by nebolo ani modré, ani červené, ani tyrkysové, ale bolo by čierne tak, ako je v noci. Prečo je však mesačná obloha čierna aj vtedy, keď na ňu svieti Slnko, ako je to vidieť na fotografiách astronautov? Mesiac totiž nemá atmosféru, tú tenkú vrstvu vzduchu, ktorá pokrýva celú Zem ako jablková šupka. Bez atmosféry nie je žiadny život, a nie sú ani mraky či vietor a obloha by bola aj u nás na Zemi čierna nebyť atmosféry a to aj vtedy keby na ňu svietilo Slnko tak ako teraz.
Svetlo vychádzajúce zo Slnka je zložené z mnohých farieb: ružovej, oranžovej, žltej, zelenej, modrej a fialovej. Viete, čo sa stane, keď slnečný lúč prejde cez kus skla? Vzniká dúha, svetlo sa rozkladá na farby (sú to vlastne vlny). Každá z týchto farieb (vln) má svoju vlastnú a jedinečnú vlnovú dĺžku. Vlnová dĺžka červeného svetla je dlhšia ako vlnová dĺžka fialového alebo modrého svetla.
Aby svetlo zo Slnka dosiahlo Zem, musí prejsť atmosférou, ale molekuly plynu a prachu, ktoré ju tvoria, mu bránia v jeho tažkej ceste. Vlny (farby), ktoré prechádzajú z červenej do zelenej farby, majú dostatočne veľkú vlnovú dĺžku, aby takmer bez poškodenia prešli molekulami a prachom, dosiahli naše oko a my sme videli žlté svetlo Slnka. Modré svetlo má menšiu vlnovú dĺžku, čo mu neumožňuje vyhnúť sa molekulám plynu a prachovým časticiam, dopadá na ne a odráža sa späť, šíri sa všetkými smermi a sfarbuje oblohu na modro. Existuje aj fialové svetlo, ktoré má ešte menšiu vlnovú dĺžku, ale svetla prichádzajúceho zo Slnka je tak málo a naše oko je na fialové svetlo také necitlivé, že obloha je väčšinou azurovo modrá.