Prečo blesk udiera opakovane do rovnakého miesta?

Blesk je dielo matky prírody, ktoré spája nebo a zem, a už starí Gréci ho považovali za prejav zúrivosti bohov.

Blesk je elektrický oblúk, ktorý vyletí z oblakov na zem.
Vodné častice a kryštáliky ľadu v oblakoch sa v dôsledku prúdenia zrážajú: pri zrážke vznikajú ióny nabité elektrostatickou elektrinou. Pri zrážke sa vytvoria elektrostaticky nabité ióny, ktoré sa šíria k zemi a sú priťahované rozdielom potenciálov s kladnými nábojmi v zemi... a vytvárajú blesky!

Blesky prechádzajú zemou po nelineárnej dráhe a hľadajú cestu s najmenším elektrickým odporom. Vzduch je dobrým elektrickým izolantom, všetky prvky, ktoré sa nachádzajú nad zemou, sú pre blesky "vhodnejšími" cieľmi!
Stromy, vlhké budovy, výškové budovy... sú potenciálnym cieľom elektrických výbojov... ako aj kovové materiály, ktoré sú vynikajúcimi vodičmi elektrickej energie.

Vzhľadom na zložité fyzikálne zákony majú blesky tendenciu uprednostňovať ostré kovové predmety: táto intuícia umožnila americkému vedcovi Benjaminovi Franklinovi vytvoriť v polovici 18. storočia prvý bleskozvod v histórii. Myšlienka, že dáždnik priťahuje elektrické výboje, je bežná. V skutočnosti si blesk vyberá svoj cieľ...

Blesk sa môže rozhodnúť vypustiť svoju ničivú silu aj priamo na zem a zničiť objekty a ľudí. Aj keď len jednému človeku z 300 000 hrozí, že ho zasiahne elektrický prúd, nesmieme podceňovať riziká spojené s pobytom pod búrkovou oblohou!
Henry Lacordaire povedal: "Láska je ako blesk: nevieš, kam dopadne, kým nedopadne."
Roy Sullivan, strážca amerického parku, je zapísaný v Guinnessovej knihe rekordov za to, že prežil sedem zásahov... bleskom.

Empirické pozorovanie dráhy úderov blesku potvrdzuje, že majú tendenciu udierať približne vždy do tých istých bodov, aj keď neexistuje jednoznačné a preukázané vysvetlenie. K "výberu" cieľa na zásah by mohla prispieť hydrogeologická stavba územia a prítomnosť štruktúr vyšších ako okolité prostredie, ktoré umožňujú ľahšie vybitie elektrických nábojov z mrakov do zeme.