Mozartov efekt je špeciálna vedecká teória o slávnom skladateľovi Wolfgangovi Amadeovi Mozartovi.
V roku 1991 predstavil koncept Mozartovho efektu francúzsky výskumník Dr. Alfred A. Tomatis, otorinolaryngológ, vo svojej knihe "Pourquoi Mozart?", v ktorej tvrdí, že dlhodobé počúvanie rakúskeho skladateľa môže pomôcť pri obnove sluchu a dokonca liečiť a rozvíjať ľudský mozog.
Táto teória však získala mimoriadnu slávu v roku 1993, keď fyzici Gordon Shaw a Frances Rauscherová uverejnili vo vedeckom časopise Nature podrobnú štúdiu o účinkoch Mozartovej hudby: skupina študentov po 10 minútach počúvania sonáty viedenského majstra preukázala zlepšenie svojich schopností priestorového a časového uvažovania.
Táto štúdia mala veľký vplyv na verejnosť a v roku 1997 vydal texaský profesor hudby knihu, ktorá sa stala bestsellerom s príznačným názvom "Mozartov efekt".
Táto kontroverzná teória už roky fascinuje predstavivosť verejnosti, ale väčšina vedcov a odborníkov v tejto oblasti sa domnieva, že ide len o mýtus a že tento špecifický účinok nie je spôsobený výlučne Mozartovou hudbou, ale ide o vlastnosť, ktorá je spoločná pre všetky melódie: počúvanie hudby (či už klasickej alebo vášho obľúbeného speváka) pomáha produkovať dopamín, látku, ktorá prispieva k rozvoju väčšej kognitívnej výkonnosti.