Oxymoron je rétorická figúra, ktorá spočíva v spojení dvoch výrazov alebo pojmov s opačným a protikladným významom. Grécka etymológia samotného termínu zdôrazňuje vnútorný význam slova: oxymoron pochádza z gréckeho oxýmoron, ktoré vzniklo spojením slov oxýs a moros, teda "ostrý" a "tupý".
Oxymoron, ktorý sa v poézii a literatúre hojne používa ako dobrovoľná štylistická voľba, vyvoláva pocit paradoxu, v ktorom silný kontrast použitých výrazov vedie k nezvyčajným štylistickým efektom.
Na objasnenie funkcie a použitia oxymoronu možno uviesť množstvo príkladov, ktoré pochádzajú zo sveta literatúry. Giacomo Leopardi v najznámejšej básni L'infinito napísal: "...E 'l naufragar m'è dolce in questo mare" (A stroskotanie lode je pre mňa sladké v tomto mori); Quasimodo v Liste matke intonoval: "Stromy pučia vodou, horia snehom..."