Prečo nočné motýle (mory) lietajú na svetlo? Čo ich láka, že lietajú ako zbláznené?
Hoci sa vedci už dlho snažia tento fenomén objasniť, jednoznačná odpoveď neexistuje. Jedna vec je jasná: hmyz lieta do svetla - je to komplexný jav s mnohými príčinami a v každom prípade môžu byť odlišné.
V skutočnosti na svetlo nelietajú len motýle a nielen nočné motýle. Svetlo priťahuje množstvo hmyzu, a to aj denného. Svetlo je totiž jedným z dôležitých faktorov, ktoré umožňujú hmyzu orientovať sa v priestore. Svetlo je dráždivé. U hmyzu je opísaný jav smerovania pohybu k zdroju podráždenia pod určitým uhlom (t. j. hmyz neletí priamo k dráždivej látke!), ktorý sa nazýva menotaxia. Mnohý hmyz sa vyznačuje menotaxiou vo vzťahu k svetelným lúčom. S menotaxiou sa spája napríklad známy včelí tanec, počas ktorého včely hľadajúce potravu oznamujú ostatným členom včelej rodiny informácie o zdroji potravy.
Nie každé svetlo je však pre hmyz rovnako atraktívne. Najčastejšie lietajú na lampy, ktoré vo svojom spektre obsahujú ultrafialové svetlo - napríklad ortuťové lampy používané v pouličnom osvetlení. Je to preto, že zrak hmyzu je posunutý do fialovej oblasti spektra, takže si s najväčšou pravdepodobnosťou vyberá ultrafialové zdroje ako referenčný bod. Medzi takéto zdroje patrí aj slnko a nočná obloha.
V prírode je intenzita svetla z prírodných zdrojov (slnko a mesiac) vždy konštantná, t. j. pre hmyz neexistuje žiadny gradient. Pri umelých svetelných zdrojoch je situácia iná: keď sa lampa približuje, intenzita svetla sa zvyšuje a oslepuje hmyz, čím narúša jeho koordináciu pohybov. Napriek tomu sa hmyz stále snaží dostať k zdroju svetla.
Aby sme pochopili jednu z hypotéz vysvetľujúcich tento jav, poďme trochu hlbšie do fyziky. Za normálnych okolností sú svetelné lúče rovnobežné priamky, a preto možno trajektóriu hmyzu znázorniť ako priamku. Hmyz, napr. nočný motýľ, ktorý sa zvykne orientovať podľa nočnej oblohy, si tak môže náhodne vybrať za vodítko umelý zdroj svetla, napr. lampu. Priblížením sa k lampe sa nešťastný letec dostane do oblasti silného svetla. Nezabudnite, že hmyz nelieta priamo na dráždivú látku, ale približuje sa k nej pod určitým uhlom. Lampa je bodový zdroj svetla a svetelné lúče z nej vychádzajúce sa rozchádzajú v radiálnom smere. Náš motýľ sa snaží udržať určitý uhol pohybu (nezabudnite na menotaxiu!), ale tieto rozchádzajúce sa svetelné lúče ho "mätú" a začne sa približovať po špirále. Túto hypotézu navrhol v roku 1917 W. von Buddenbrok (W. V. Von Buddenbrok, 1917. Die Lichtkompassbewegungen bei den Insekten, inbesondere den Schmetterlingsraupen) a najmä vysvetľuje, prečo hmyz vlietajúci do svetla obchádza žiarovku.
Prečo však motýle robia tieto nezmyselné pohyby namiesto toho, aby odleteli?
Bola vyslovená aj taká hypotéza, že hmyz oslepený jasným svetlom reaguje útekom pred možným nebezpečenstvom. Za normálnych okolností je táto reakcia automaticky nasmerovaná na svetlo, pretože sa spája s otvoreným priestorom, kam hmyz v prípade nebezpečenstva lieta. Vzniká tak začarovaný kruh: čím bližšie je hmyz k svetelnému zdroju, tým viac ho svetlo dráždi; v dôsledku toho sa hmyz v snahe odletieť pred nebezpečenstvom stále snaží dostať k lampe ako k otvorenému priestoru.
Mimochodom, práve túžba po otvorenom priestore vysvetľuje skutočnosť, že hmyz je priťahovaný nielen bodovým zdrojom svetla, ale aj jednoducho osvetlenou plochou, napríklad svietiacou obrazovkou (tú mimochodom entomológovia hojne využívajú na odchyt hmyzu). Okrem toho sa v prirodzených podmienkach môže hmyz pohybovať smerom k najpriaznivejšej úrovni svetla. To vysvetľuje napríklad hromadný odlet hmyzu z lesa pri západe slnka. Platí to aj pre hmyz, ktorý sa vyliahne z kukly a je pripravený na migráciu a rozmnožovanie - preto toľko nočných motýľov na začiatku letovej sezóny vylieta do umelého svetla.
Ale späť k nášmu nešťastnému motýľovi, ktorý sa stále vznáša okolo lampy. Po chvíli sa jeho oči postupne prispôsobia svetlu a vzrušenie, ktoré ho núti lietať dookola, opadne. Mnohé nočné motýle sa po chaotickom lietaní okolo lampy upokojia a odpočívajú neďaleko nej v póze charakteristickej pre denný odpočinok - s krídlami zloženými do "domčeka" alebo plochého trojuholníka. Dá sa predpokladať, že umelé svetlo začínajú vnímať ako denné svetlo a pri čakaní na súmrak sú neaktívne. Ostatný hmyz sa upokojí a odletí späť do tmy.
Cypermetrín je syntetický pyretroidný insekticíd, ktorý sa používa na kontrolu škodcov v poľnohospodárstve, veterinárnej medicíne, stavebníctve a domácnostiach.
Príslovie, že "mačka má deväť životov" je staré a rozšírené porekadlo, ktoré sa vzťahuje na schopnosť mačiek prežiť situácie, ktoré sa môžu zdať smrteľné alebo pre život nebezpečné.
Zemiaky má doma takmer každá domácnosť. Používame ich na prípravu rôznych jedál. Zamysleli ste sa však niekedy nad tým, čo vlastne obyčajný a cenovo dostupný zemiak obsahuje?
Jablko obsahuje mnoho vitamínov, minerálov a ďalších živín, ktoré sú prospešné pre naše zdravie.
To, že sa palica, tyč alebo čokoľvek v takom tvare vo vode javí ako zlomené, je dôsledkom javu, ktorý sa nazýva lom svetla. K lomu dochádza, keď svetlo prechádza medzi dvoma prostrediami s rôznymi indexmi lomu, napríklad vzduchom a vodou. Index lomu je miera, ktorá opisuje, ako rýchlo svetlo prechádza daným prostredím.
Pravdou je, že piatok trinásteho je považovaný za nešťastný deň kvôli kombinácii dvoch rôznych presvedčení a povier, ktoré sa týkajú čísla 13 a piatku.
Alkohol (najmä etanol, ktorý sa bežne nachádza v alkoholických nápojoch) nezamŕza pri bežných teplotách, na ktoré sme zvyknutí v každodennom živote, pretože jeho bod mrazu je oveľa nižší ako bod mrazu vody.
Pramenitá voda a minerálna voda sú dva rôzne druhy prírodnej vody, ktoré sa líšia pôvodom, obsahom minerálnych látok a spôsobom ich získavania.
Rozmýšľali ste niekedy nad tým, prečo vlastne loptaskáče a ako je to možné? Zodpovedzme si túto zaujímavú otázku.
