Čo urobí mravec, ak je ďaleko od mraveniska? Napríklad, ak by sa dostal omylom človeku do tašky a skončil na druhej strane lesa. Alebo ak odišiel v aute sto kilometrov od "domova". Bude hľadať urputne svoje mravenisko ďalej a to až do konca svojho života?
V skutočnosti sa však mravce pri hľadaní cesty späť do svojho domovského hniezda spoliehajú len na svoje vlastné navigačné mechanizmy, ktoré sa u jednotlivých druhov (a je ich približne 15 000) môžu veľmi líšiť. V každom prípade je však akčný rádius týchto mechanizmov zvyčajne obmedzený na desiatky alebo stovky metrov - za touto vzdialenosťou bude mravec úplne dezorientovaný, ako malé dieťa stratené v neznámom meste.
Mnohé mravce sa napríklad pohybujú po pachových stopách označených feromónmi - špeciálnymi látkami, ktoré vylučujú z rôznych žliaz na bruchu. Čím viac mravcov beží po určitej stope, tým viac feromónu za sebou zanechávajú. Stačí, aby mravec narazil na jednu z takýchto stôp, a odtiaľ sa môže po nich ako po koľajniciach dostať do svojho domova. Existenciu tohto navigačného mechanizmu ako prvý odhadol švajčiarsky prírodovedec Charles Bonnet, ktorý žil v 18. storočí. Potiahol prstom cez mravčiu cestu a potom pozoroval, ako sa mravce tlačia po oboch stranách tejto neviditeľnej čiary a neodvažujú sa ju prekročiť. Ale aj keď takáto malá prestávka vo feromónovej stope mravce zmätie, čo potom náš malý mravec, ktorý je na míle vzdialený od najbližšej pachovej stopy?
Feromóny stôp sú dôležité najmä pre mravce, ktoré zle vidia alebo sú úplne slepé, ako napríklad juhoamerické kočovné mravce Eciton (Eciton). Tieto mravce sa pohybujú dažďovým pralesom pri hľadaní koristi v obrovských kolónach stoviek tisíc jedincov a ničia všetko, čo im stojí v ceste. Nemajú trvalé hniezdo ale len dočasné. Etsitoni podnikajú svoje nájazdy, spoliehajúc sa výlučne na dotyk a feromónovú komunikáciu, aby udržali krok jeden s druhým. Etsitoni akoby svojím príkladom vyvracali známe príslovie, že ak slepý vedie slepého, obaja spadnú do jamy.
Naopak, iné mravce sa pri orientácii v teréne okrem feromónov spoliehajú aj na zrak. Cestu domov nájdu tak, že si zapamätajú tvar korún okolitých stromov. Pre mravce je dôležitý celkový tvar, a nie konkrétne detaily, ako sú jednotlivé vetvy alebo farby. V jednom experimente vedci poskytli austrálskemu púštnemu mravcovi Melophorus bagoti špeciálnu arénu s čiernym plastovým okrajom, ktorá pripomínala známe kríky a stromy. Mravec odchytený v blízkosti hniezda a zasadený do takejto arény sa začal pohybovať v smere, na ktorý mu ukazoval obrys okraja, bez ohľadu na to, ako bola aréna otočená vzhľadom na svetové strany.
Ak sa však mravec ocitne mimo známeho vizuálneho prostredia, pravdepodobne nebude schopný nájsť cestu domov. Ukázal to experiment s mravcami Myrmecia pyriformis, ktoré žijú aj v Austrálii. Počas nej vedci vyrúbali tri stromy v blízkosti cesty, po ktorej tieto mravce vybiehajú z hniezda na lov. Celkový obrys korún sa zmenil, ale nie až tak veľmi. Napriek tomu sa mravce hneď po rezaní stali oveľa váhavejšími a pomalšími, namiesto toho, aby išli priamo na svoje loviská (lovia vždy na tom istom strome). Mravcom trvalo tri dni, kým si zvykli na zmenenú krajinu - a teraz si predstavte, že by sa jeden z nich zrazu ocitol v neďalekom háji. Veľmi pochybujem, že by sa dokázal vrátiť späť do úplne neznámeho prostredia.
Niektoré mravce sa pri výbere správneho smeru orientujú nielen podľa svojho bezprostredného okolia, ale aj podľa oblohy. Prvýkrát to dokázal v roku 1911 švajčiarsky entomológ Felix Santschi, ktorý experimentoval s mravcami v severnej Afrike. Keď sa mravce vrátili do hniezda, Santschi im zatienil slnko a ukázal im svoj odraz v zrkadle. Tento jednoduchý trik stačil na to, aby mravce zviedol zo stopy a nasmeroval ich opačným smerom.
Zrkadlový experiment však nefunguje u všetkých druhov: niektoré mravce nie je také ľahké pomýliť, pretože berú do úvahy nielen polohu slnka, ale aj polarizované slnečné svetlo. Čiastočne sa polarizuje, keď prechádza atmosférou, ktorá prepúšťa svetelné vlny, ktorých vibrácie ležia v rovnakej rovine. Vďaka polarizovanému svetlu dokáže mravec určiť, kde sa nachádza slnko, aj keď je skryté za mrakmi (alebo ho zakryl experimentátor).
Slnko a polarizované svetlo zohrávajú v živote púštnych mravcov zvláštnu úlohu, pretože žijú uprostred plochej a premenlivej krajiny, v ktorej takmer chýbajú významné orientačné body. Ale ani im samotná obloha nestačí: mravce vždy potrebujú nejaké ďalšie informácie, aby našli svoje hniezdo. V tomto ohľade sú príkladom púštne mravce (Cataglyphis), skutočné navigačné esá, ktoré študovali celé generácie vedcov. Tieto mravce behajú po rozpálenom piesku neuveriteľnou rýchlosťou (až 1 meter za sekundu) a hľadajú hmyz, ktorý zahynul v dôsledku tepla. Lovia vždy po jednom a nezanechávajú za sebou žiadne feromóny. Mravce sa však môžu pri hľadaní koristi vzdialiť od hniezda na viac ako 150 metrov (čo zodpovedá približne 40 km pre človeka) a vrátiť sa po priamej línii. Svoju spiatočnú trasu zostavuje na základe trajektórie cesty, ktorú prešiel (táto metóda navigácie sa nazýva počítanie súradníc). Preto ani tento skúsený "tulák" nebude schopný nájsť cestu z miesta, kam neprišiel nohami.
Takže osud strateného mravca, ktorý odletel z mraveniska na liste, odplával na lodi alebo odišiel autom, bude, žiaľ, dosť smutný. Aj keď sa dostane na oblohu, do domovského hniezda sa už nikdy nevráti. Útechou je, že takýto mravec nebude dlho trpieť. Ako vie každý, kto sa pokúšal chovať mravce v nádobách po jednom (ako som to robil ja v detstve), spoločenský hmyz veľmi zle znáša odlúčenie od skupiny a aj keď má vhodnú potravu, do niekoľkých dní uhynie.
Experimenty ukazujú, že keď sa mravec ocitne sám, nevie, ako sa zamestnať, je neustále nepokojný a neustále sa presúva sem a tam, čo vedie k veľkému výdaju energie. Vyskytujú sa u nich aj tráviace problémy, pretože potrava sa ukladá do strumy, ale neprechádza cez črevá. Mravce si počas trofalaxie navzájom vyvrhujú obsah svojich hrdiel a bez tejto sociálnej interakcie zrejme ich tráviaci systém zlyháva.
Zaujímavé je, že ak bol mravec odrezaný od svojho hniezda spolu s niekoľkými ďalšími mravcami, cíti sa oveľa lepšie, ako keď je úplne sám. Napríklad osamelý mravec lesný žije len šesť dní, ale v skupine desiatich mravcov je jeho dĺžka života už 66 dní, t. j. desaťkrát dlhšia.
Cypermetrín je syntetický pyretroidný insekticíd, ktorý sa používa na kontrolu škodcov v poľnohospodárstve, veterinárnej medicíne, stavebníctve a domácnostiach.
Príslovie, že "mačka má deväť životov" je staré a rozšírené porekadlo, ktoré sa vzťahuje na schopnosť mačiek prežiť situácie, ktoré sa môžu zdať smrteľné alebo pre život nebezpečné.
Zemiaky má doma takmer každá domácnosť. Používame ich na prípravu rôznych jedál. Zamysleli ste sa však niekedy nad tým, čo vlastne obyčajný a cenovo dostupný zemiak obsahuje?
Jablko obsahuje mnoho vitamínov, minerálov a ďalších živín, ktoré sú prospešné pre naše zdravie.
To, že sa palica, tyč alebo čokoľvek v takom tvare vo vode javí ako zlomené, je dôsledkom javu, ktorý sa nazýva lom svetla. K lomu dochádza, keď svetlo prechádza medzi dvoma prostrediami s rôznymi indexmi lomu, napríklad vzduchom a vodou. Index lomu je miera, ktorá opisuje, ako rýchlo svetlo prechádza daným prostredím.
Pravdou je, že piatok trinásteho je považovaný za nešťastný deň kvôli kombinácii dvoch rôznych presvedčení a povier, ktoré sa týkajú čísla 13 a piatku.
Alkohol (najmä etanol, ktorý sa bežne nachádza v alkoholických nápojoch) nezamŕza pri bežných teplotách, na ktoré sme zvyknutí v každodennom živote, pretože jeho bod mrazu je oveľa nižší ako bod mrazu vody.
Pramenitá voda a minerálna voda sú dva rôzne druhy prírodnej vody, ktoré sa líšia pôvodom, obsahom minerálnych látok a spôsobom ich získavania.
Rozmýšľali ste niekedy nad tým, prečo vlastne loptaskáče a ako je to možné? Zodpovedzme si túto zaujímavú otázku.
