Blíži sa jar a v marci alebo apríli môžete začať s výsadbou a výsevom niektorých druhov zeleniny. Tu je niekoľko dobrých tipov, čo začať sadiť vo vašej zeleninovej záhrade na začiatku jari.
Cibuľa a šalotka by sa mali vysádzať v marci alebo začiatkom apríla, pretože sú mrazuvzdorné. Obe rastliny patria do čeľade Allium a možno ich vysádzať skoro na jar, keď je pôda dostatočne mäkká na to, aby mohli vyklíčiť.
Tu je niekoľko tipov na výsadbu cibule a šalotky v marci a apríli:
Takto môžete úspešne začať pestovať cibuľu a šalotku v zeleninovej záhrade už v marci. Pestovanie týchto rastlín vám poskytne nielen chutnú a zdravú úrodu, ale pomôže aj spestriť vašu záhradu.
Mladý špenát a iná listová zelenina sú ideálne na výsev v marci a začiatkom apríla, pretože dokážu rásť pri nízkych teplotách a krátkom čase denného svetla. Tu je niekoľko tipov, ako začať s výsevom špenátu, rukoly, šalátu a inej listovej zeleniny:
Vyberte si vhodné odrody špenátu, rukoly, šalátu a iných listových zelených rastlín, ktoré sú odolné voči chladu a dobre rastú v chladnejšom počasí. Pred výsevom pripravte pôdu nakyprením, opelením a pridaním kompostu alebo iného organického materiálu. Tým sa zlepší štruktúra a obsah živín v pôde.
Semená zasejte priamo do záhonu alebo do nádob. Vysejte ich do jamiek alebo drážok v pôde, pričom dodržiavajte odporúčané rozostupy a hĺbku výsevu podľa odrody. Po výseve udržiavajte pôdu vlhkú, ale nie mokrú. Pravidelné zalievanie pomáha rastlinám klíčiť a rásť, ale nadmerná vlhkosť môže spôsobiť hnilobu alebo choroby.
Keď rastliny dosiahnu výšku približne 2 - 3 cm, preriedite ich, aby mali dostatok priestoru na rast. Prerezávanie tiež zabezpečí, že rastliny budú mať dostatok svetla a vzduchu, čo znižuje riziko chorôb.
V prípade potreby pridajte kompost alebo organický materiál, aby ste zlepšili pôdu a dodali rastlinám potrebné živiny. Udržujte záhon bez buriny a odumretých rastlín, aby ste minimalizovali riziko výskytu škodcov a chorôb. Predchádzajte chorobám, ako je napríklad pleseň, tým, že budete zalievať tesne pri zemi a nebudete prelievať listy.
Kedy zbierať? Začnite zbierať mladý špenát, rukolu, šalát a iné zelené listy hneď, ako dosiahnu požadovanú veľkosť. Listy zbierajte postupne, od spodnej časti rastliny smerom nahor. Takto môžete z jednej rastliny získať viacero úrod.
Výsev v interiéri alebo v skleníku: Ak máte doma skleník alebo dostatok priestoru a svetla, môžete začať s výsevom listovej zeleniny v interiéri už v marci. Po posledných mrazoch ich môžete presadiť na záhon alebo do nádob na pestovanie vonku.
Ak budete postupovať podľa týchto rád, môžete v marci úspešne začať s výsevom mladého špenátu, rukoly, šalátu a inej listovej zeleniny. Tieto rastliny poskytujú chutnú a zdravú úrodu a sú skvelým doplnkom vašej zeleninovej záhrady.
Hrach je plodina odolná voči chladu, ktorú môžete vysádzať skoro na jar, pretože znáša chladnejšie počasie. Ak plánujete vysadiť hrach v marci, tu je niekoľko tipov, ako na to:
Vyberte si vhodné odrody hrachu, ktoré sú mrazuvzdorné a dobre rastú v chladnejšom počasí. Existujú rôzne druhy hrachu, napríklad cukrový, strukový a polievkový, preto si vyberte odrodu, ktorá najlepšie vyhovuje vašim potrebám a klimatickým podmienkam.
Pred výsadbou pripravte pôdu tak, že ju nakypríte, odstránite burinu a pridáte kompost alebo iný organický materiál. Tým sa zlepší štruktúra a obsah živín v pôde. Hrach uprednostňuje dobre odvodnenú pôdu s neutrálnym až mierne kyslým pH. Keďže niektoré odrody hrachu rastú do výšky, môže byť potrebné zabezpečiť oporu, napríklad bambusové tyče, mreže alebo podpery. Tieto konštrukcie umiestnite pred výsadbou, aby sa minimalizovalo narušenie koreňov.
Semená hrachu vysievajte priamo na záhon alebo do nádob. Vysejte ich do jamiek alebo brázd v pôde, pričom dodržiavajte odporúčané rozostupy a hĺbku výsadby podľa odrody. Semená sa zvyčajne vysievajú do hĺbky približne 2,5 cm. Po zasiatí udržiavajte pôdu vlhkú, ale nie mokrú. Pravidelné zavlažovanie pomáha rastlinám klíčiť a rásť, ale nadmerná vlhkosť môže spôsobiť hnilobu alebo choroby. Podľa potreby pridajte kompost alebo organický materiál, aby ste zlepšili pôdu a dodali rastlinám potrebné živiny.
Udržujte záhon bez buriny a odumretých rastlín, aby ste minimalizovali riziko výskytu škodcov a chorôb. Chorobám, ako je napríklad pleseň, predchádzajte tak, že budete zalievať tesne pri zemi a nebudete prelievať listy. Monitorujte výskyt škodcov, ako sú slimáky, ktoré sa môžu živiť na rastlinách hrachu, a používajte vhodné metódy kontroly, ako sú biologické kontrolné prostriedky alebo organické insekticídy.
Hrach sa zberá, keď struky dosiahnu plnú veľkosť a sú plné zŕn. Termín zberu závisí od odrody a počasia, ale zvyčajne nastáva približne 60 - 70 dní po zasiatí. Dbajte na to, aby ste nepoškodili rastlinu alebo neodtrhli nezrelé struky.
Hrášok skladujte v chladničke alebo ho na dlhodobé skladovanie zamrazte. Ak chcete hrach usušiť, nechajte ho úplne vyschnúť a potom ho uskladnite na chladnom a suchom mieste.
Takto môžete úspešne začať pestovať hrášok v zeleninovej záhrade už v marci. Hrášok je výživný a chutný a jeho pestovanie vám pomôže spestriť záhradu a zlepšiť kvalitu pôdy.
Mrkva, reďkovka a petržlen (paštrnák) sú zelenina, ktorú môžete vysievať skoro na jar, keď je pôda dostatočne mäkká na to, aby mohla vyklíčiť. Tieto plodiny majú rady chladnejšie obdobia a môžu klíčiť pri nižších teplotách.
Vyberte si odrody mrkvy, reďkovky a petržlenu, ktoré sú vhodné pre vaše klimatické a záhradné podmienky. Existujú rôzne odrody tejto zeleniny s rôznymi farbami, tvarmi a dobou dozrievania. Pred výsevom pripravte pôdu vápnením, odstránením buriny a pridaním kompostu alebo iného organického materiálu. Mrkva, reďkovka a paštrnák potrebujú hlbokú, kyprú a dobre odvodnenú pôdu, aby sa ich korene mohli voľne rozvíjať.
Semená zasejte priamo na záhon alebo do nádob. Semená mrkvy a paštrnáka vysievajte do jamiek alebo brázd v pôde, pričom dodržiavajte odporúčané rozostupy a hĺbku výsevu podľa odrody. Reďkovky sa môžu vysievať menej hlboko a hustejšie a neskôr sa preriedia. Po vyklíčení mrkvy a paštrnáka ich preriedite, aby mali dostatok priestoru na rast. Reďkovky preriedite, keď dosiahnu výšku približne 2 - 3 cm.
Po zasiatí udržujte pôdu vlhkú, ale nie mokrú. Pravidelné zalievanie pomáha rastlinám klíčiť a rásť, ale nadmerná vlhkosť môže spôsobiť hnilobu alebo choroby. Pravidelne odstraňujte burinu a udržiavajte záhon čistý. Podľa potreby pridajte kompost alebo organický materiál, aby ste zlepšili pôdu a dodali rastlinám potrebné živiny.
Udržujte záhon bez buriny a odumretých rastlín, aby ste minimalizovali riziko výskytu škodcov a chorôb. Predchádzajte chorobám, ako je napríklad pleseň, tým, že budete zalievať tesne pri zemi a nebudete prelievať listy. Monitorujte výskyt škodcov, ako sú slimáky, ulitníky a hlodavce, ktorí sa môžu živiť koreňovými plodinami, a používajte vhodné metódy kontroly, ako sú biologické kontrolné prostriedky alebo organické insekticídy.
Zberajte reďkovky hneď, ako dosiahnu požadovanú veľkosť, zvyčajne 3 - 4 týždne po zasiatí. Mrkvu a petržlen zberajte, keď korene dosiahnu vhodnú veľkosť a sú zrelé. Termín zberu závisí od odrody a počasia, ale mrkva zvyčajne dozrieva 2 - 4 mesiace a paštrnák 4 - 6 mesiacov po zasiatí.
Reďkovky, mrkvu a petržlen môžete skladovať v chladničke alebo na chladnom a vlhkom mieste, napríklad v pivnici. Petržlen možno nechať cez zimu v zemi a podľa potreby ho zbierať, čím sa zvýši jeho sladkosť.
V zeleninovej záhrade potom môžete skoro na jar úspešne začať vysievať mrkvu, reďkovky a petržlen. Táto zelenina je výživná, chutná a poskytuje zdravú úrodu, ktorá môže byť skvelým doplnkom vašej záhrady a kuchyne.
Kapusta, brokolica a karfiol sú šalátové plodiny, ktoré môžete začať pestovať v interiéri alebo v skleníku v marci alebo apríli a neskôr ich presadiť na záhon.
Vyberte vhodné odrody kapusty, brokolice a karfiolu, ktoré sú odolné voči chladu a dobre rastú na jar. Existujú rôzne odrody tejto zeleniny s rôznymi farbami, tvarmi a dobou dozrievania. S výsevom tejto zeleniny začnite začiatkom marca. Semená zasejte do špeciálnych nádob alebo debničiek naplnených kvalitnou záhradnou pôdou alebo zmesou do kvetináčov. Pôdu udržiavajte vlhkú, ale nie mokrú, a nádoby umiestnite na svetlé a teplé miesto. Semená kapusty, brokolice a karfiolu zvyčajne vyklíčia za 5 až 10 dní v závislosti od teploty a vlhkosti. Keď rastliny rastú, udržiavajte ich pri teplote približne 15 - 18 °C cez deň a o niečo nižšej v noci.
Keď sú rastliny vysoké asi 10 - 15 cm a majú aspoň 2 - 3 pravé listy, začnite ich postupne prispôsobovať vonkajším podmienkam. To znamená, že ich každý deň vystavte vonkajším podmienkam na niekoľko hodín a postupne predlžujte čas ich pobytu vonku.
Po posledných mrazoch a po ukončení procesu aklimatizácie môžete rastliny presadiť na záhon. Pôdu pripravte nakyprením, odplevelením a pridaním kompostu alebo iného organického materiálu. Presaďte rastliny do záhonu, pričom dodržujte odporúčané rozostupy a hĺbku presadenia. Po presadení udržujte pôdu vlhkú, ale nie mokrú. Pravidelné zalievanie pomáha rastlinám rásť a zvyšuje šance na úspešnú úrodu. Odstráňte burinu a udržiavajte záhon čistý. V prípade potreby použite ďalší kompost alebo organický materiál na zlepšenie pôdy a dodanie potrebných živín rastlinám.
Kapusta, brokolica a karfiol môžu byť náchylné na rôznych škodcov, ako sú molice kapustové, slimáky, ulitníky a hlodavce. Monitorujte výskyt škodcov a používajte vhodné metódy kontroly, napríklad biologické kontrolné prostriedky alebo organické insekticídy. Predchádzajte chorobám, ako je pleseň alebo mšice, tým, že budete zalievať blízko zeme a nebudete polievať listy rastlín.
Zberajte kapustu, brokolicu a karfiol, keď dosiahnu požadovanú veľkosť a sú zrelé. Termín zberu závisí od odrody a počasia, ale zvyčajne sa zberá približne 2 až 4 mesiace po zasiatí. Za vhodných podmienok sa môžu skladovať niekoľko týždňov.
V marci ale aj v apríli tak môžete úspešne začať so skorým výsevom kapusty, brokolice a karfiolu a neskôr ich presadiť na záhon. Táto zelenina je výživná, chutná a poskytuje zdravú úrodu, ktorá môže byť skvelým doplnkom vašej záhrady a kuchyne.
Bylinky ako kôpor, koriander a majorán sa dajú ľahko pestovať a budú prínosom pre vašu záhradu. Pri úspešnom výseve a pestovaní týchto byliniek v marci alebo začiatkom apríla.
Výber odrôd: Vyberte si odrody týchto byliniek, ktoré sú vhodné pre vaše podmienky a miestne podnebie. Niektoré odrody môžu byť odolnejšie voči suchu, zatiaľ čo iné môžu lepšie rásť v chladnejších podmienkach.
Semená kôpru, koriandra a majoránu vysejeme do kvetináčov, debničiek alebo priamo na záhon, ak je pôda už dostatočne teplá a nehrozí nebezpečenstvo mrazu. Semená môžete prikryť tenkou vrstvou záhradnej zeminy alebo zmesou do kvetináčov.
Udržujte pôdu vlhkú, ale nie mokrú, a nádoby umiestnite na svetlé a teplé miesto. Semená byliniek zvyčajne vyklíčia za 1 až 3 týždne v závislosti od teploty a vlhkosti. Počas rastu rastlín udržiavajte teplotu okolo 18 - 22 °C cez deň a o niečo nižšiu v noci. Rastliny by mali mať dostatok svetla, aby si udržali silné stonky a zdravé listy. Ak ste semená zasiali do kvetináčov alebo debničiek, presaďte rastliny do záhonu alebo väčšieho kvetináča, keď budú vysoké 5 - 10 cm a budú mať aspoň dva pravé listy.
Pôdu udržiavajte mierne vlhkú, ale nie mokrú. Pravidelné zalievanie pomáha rastlinám rásť a zvyšuje šance na úspešnú úrodu. Odstráňte burinu a udržiavajte záhon čistý. Pri zbere byliniek odrežte len listovú časť stonky, aby ste podporili nový rast. Bylinky zbierajte skoro ráno, keď sú ich aromatické oleje najkoncentrovanejšie, ale skôr, ako začne páliť slnko.
Čerstvé bylinky môžete použiť okamžite alebo ich môžete skladovať v chladničke zabalené vo vlhkej papierovej utierke alebo v plastovom vrecku s otvormi. Na dlhodobé skladovanie ich môžete aj vysušiť alebo zamraziť. Bylinky sú vynikajúce ako ozdoba jedál, na prípravu čerstvého pesta alebo na pridávanie do omáčok, šalátov a polievok.
Zemiaky môžete začať sadiť koncom marca alebo začiatkom apríla, ak je pôda už dostatočne teplá. Zemiaky sú odolné voči chladu a môžete ich sadiť už skoro na jar.
Existujú rôzne odrody zemiakov, ktoré sa líšia chuťou, farbou, veľkosťou a časom dozrievania. Sadenice by mali byť zdravé a bez chorôb. Pred výsadbou nechajte sadenice niekoľko týždňov prirodzene klíčiť na svetlom a teplom mieste.
Pôda by mala byť kyprá, úrodná a dobre odvodnená. Pred výsadbou zemiakov pôdu dôkladne nakyprite, pridajte kompost alebo iný organický materiál a odstráňte burinu.
Zemiaky začnite sadiť, keď je pôda dostatočne teplá, približne 7 - 10 °C. Sadenice vysádzajte do hĺbky približne 10 - 15 cm a dodržiavajte odporúčané vzdialenosti medzi rastlinami a riadkami, ktoré sú zvyčajne 30 - 40 cm medzi rastlinami a 60 - 90 cm medzi riadkami. Po vysadení zemiakov zabezpečte pravidelné zavlažovanie pôdy, aby bola vlhká, ale nie mokrá. Ako zemiaky rastú, pridajte okolo stoniek mulč alebo zeminu, aby ste podporili hlboké korene a poskytli dostatok priestoru na rast hľúz.
Kontrola škodcov a chorôb: Monitorujte výskyt škodcov, ako sú napríklad Mandalienka zemiaková, slimáky a hlodavce, a používajte vhodné metódy kontroly, napríklad biologické kontrolné prostriedky alebo organické insekticídy. Predchádzajte chorobám, ako je pleseň zemiakov, zavlažovaním pri zemi a dodržiavaním správnych vzdialeností medzi rastlinami.
Zemiaky môžete začať zbierať, keď rastliny začnú žltnúť a vädnúť, čo je zvyčajne približne 70 až 120 dní po výsadbe, v závislosti od odrody. Ak dávate prednosť menším a jemnejším zemiakom, môžete získať skúšobný zber už 2 - 3 týždne po odkvitnutí rastlín.
Pred uskladnením zemiakov nechajte hľuzy niekoľko hodín vyschnúť na vzduchu. Zemiaky skladujte na tmavom, chladnom a vlhkom mieste, napríklad v pivnici alebo špajzi, pri teplote približne 4 - 10 °C. Za správnych podmienok sa zemiaky môžu skladovať niekoľko mesiacov.
Pestovanie zemiakov koncom marca alebo začiatkom apríla, keď je pôda dostatočne teplá, vám poskytne zdravú a chutnú úrodu, ktorá môže byť vynikajúcim doplnkom vášho jedálnička a záhrady. Zemiaky sú výživné, bohaté na vitamíny, minerálne látky a vlákninu a možno ich použiť do širokej škály jedál.
Esencie alebo esenciálne oleje sú komplexnou zmesou aromatických látok, ktoré sú zodpovedné za vôňu kvetov. Majú mnohé farmakologické účinky, a preto tvoria základ aromaterapie, ale používajú sa aj v parfumérii a kozmetike, vo farmaceutickom priemysle a v potravinárskom, liehovarníckom a cukrárenskom priemysle.
V tomto článku si vysvetlíme, ako vlastne fungujú pevné disky (HDD) a SSD. Tieto dva typy úložísk fungujú na odlišných princípoch, z čoho vyplývajú rozdiely vo výkone a spoľahlivosti.
Prinášame vám jednoduchý a zrozumiteľný návod pre každého začiatočníka, ako nastaviť sieť Wi-Fi na počítačoch so systémom Windows, počítačoch so systémom macOS, smartfónoch a tabletoch so systémom Android, iPhonoch a iPadoch.
Ktoré ovocie má najbohatší obsah vitamínov? Vybrali sme 5 druhov ovocia, ktoré patria z hľadiska svojho zloženia k najzdravším a poskytujú široké spektrum živín.
Potrebujete sa zbaviť mastných škvŕn na stenách, ale neviete, ako na to? Tu je niekoľko tipov, ktoré vám určite pomôžu.
Materializmus môže mať na mladých ľudí rôzne účinky, niektoré pozitívne a niektoré negatívne.
