Ako viem, že mu môžem veriť? 

Sedím a pozorujem ťa. Keď sa na teba pozerám, mám zmiešané pocity. Milujem ťa a zároveň nenávidím. V jednom okamihu ťa chcem pevne objať, ale v ďalšom momente chcem mať odvahu odstrčiť ťa ďaleko, preč odo mňa. Zdá sa mi, že mám tisíc dôvodov, prečo robiť jedno a druhé, ale nerobím nič. Len sedím a pozorujem ťa. Vidím neúprimnosť v tvojich očiach, počujem klamstvá z tvojich úst, cítim prázdnotu vo svojom srdci. Po toľkom čase zostáva len prázdna bolesť a ľútosť.

Peklo alebo nebo?

Teraz sú iné časy. Už tu nie si. Možno som práve nazbierala dosť odvahy, aby som ťa odstrčila ďaleko. Možno moje objatie nebolo dosť silné na to, aby som zostala. Možno si si len zvolili ľahšiu cestu, ako to robia zbabelci.

Teraz sedím oproti niekomu inému. Sedím a pozerám sa na neho. Pozriem sa mu do očí, ktoré sa mi teraz zdajú také nevinné. Počujem slová z jeho úst, také nežné sa mi teraz javia. Cítim teplo v srdci. Dokedy? Prečo? Ako viem, že mu môžem dôverovať?

Bohužiaľ, na túto otázku neexistuje univerzálna odpoveď. Teraz sú iné časy. Človeka si vážite, oceňujete a milujete ho natoľko, nakoľko z neho máte úžitok. V dôsledku toho je ťažšie mu dôverovať.

Aj keby boli všetci ľudia naozaj darebáci, stále by sa našiel "ten", ktorý by nás presvedčil o opaku, či už by klamal, alebo nie. Nádej zomiera ako posledná.

Hovorí sa, že láska prichádza vtedy, keď to najmenej očakávame. Možno už zajtra, hneď tu za prvým rohom, stretneme "toho pravého", ktorý bude dôveryhodný. Pocítime teplo jeho objatia skôr, ako nás objíme, uvidíme úprimnosť v jeho očiach... a vtedy budeme vedieť, že je hoden dôvery.

Keď začnete veriť a dôverovať, začnú sa vám diať krásne veci.

Najnovšie články z magazínu

Prečítajte si, čo je nové