Čitateľ Zem & Vek sa hanbil za svoj časopis

Bolo to v sobotu 29.06.2019 na ceste rýchlikom do Banskej Bystrice okolo 10:30 keď som si všimol oproti sediaceho pána s plešinou, ktorý v ruke zvieral časopis Zem & Vek. Mohol mať tak 38 až 40 rokov a na sebe mal tepláky a biele tričko. Jeho reč tela napovedala, že nie je moc vyrovnaný a pravdupovediac bol až príliš neurotický. Svoj obľúbený časopis zvieral v ruke tak aby nebola vidieť titulná strana a ani zadná. Doslova ho mal prehnutý, až pripomínal zadok. Snažil sa dočítať svoj článok ale akoby mal pocit, že ho niekto stále sleduje. Behom jednej minúty sa obzrel presne 36 krát. Už v tedy som vedel, že svoj článok určite do príchodu svojej cieľovej stanice nedočíta.

Kedže som v rukách ten maličký časopis držal niekoľkokrát, vedel som presne o ktorý ide. Nešlo mi ale do hlavy, prečo tak nervózne sedí a pôsobí tak neuroticky. Áno, ja som ho predsa sledoval ale mňa, ktorý naňho hľadel takmer s ľútosťou si ani vôbec nevšimol. Vtedy ma napadla tá myšlienka. Opýtal som sa sám seba, prečo ten časopis tak schováva? Čoho sa bojí? Alebo sa snáď zaňho hanbí? Čo sa čitateľovi časopisu Zem & Vek, ktorý si ho číta na verejnosti honí hlavou? A prečo?

Vtedy som si spomenul ako som sa ja cítil, keď som si ten časopis čítal. V každom titule, ktorý som mal možnosť držať v rukách som našiel strach. Áno, ten časopis vo mne vyvolával strach. Písalo sa tam, že USA vraždí, že nás "oni" sledujú, že príde vojna, že všetko skončí v rukách jednej moci, že budeme žiť ako z knihy 1984, že očkovanie zabíja naše deti. Aj vo mne vyvolal strach a neistotu. Ako by som sa správal ja keby som tomu, čo tvrdí ten časopis plne veril? Stál by sa zo mňa on?

Pravdupovediac, ja neverím žiadnemu časopisu. Som empirický skeptik a ním aj do smrti ostanem. Maličkému časopisu verím rovnako ako jeho oponentovi. Beriem to, nech každá skupina má svoje vierovyznanie. Neškriepim sa s nikým, že USA bola, či nebola na mesiaci, ale čo mi vadí, je ten vystrašeno-zahanbený čitateľ. Vadí mi to, keď sa zneužíva manipulácia človeka vo svoj prospech. Vadí mi, že si myslel, že každý v tom vlaku má za úlohu zistiť, čo vlastne číta.

Vážený pán čitateľ, tento úryvok je venovaný vám. Prestaňte sa hanbiť za svoje politické presvedčenie a svoj časopis. Uvoľnite sa, pretože vám v opačnom prípade určite hrozí zdravotný následok. Uvedomte si, že aj novinár sa môže mýliť. Uvedomte si, že sa toho už popísalo veľa. Berte informácie na vedomie, ale pracujte s nimi. Overujte si zdroje ale nie tam, kde ich potvrdzujú, ale tam kde ich vyvracajú. Neberte všetko vážne a hlavne sa nenechajte manipulovať inými. Keď niekto vyzerá ako Ježiš lebo tak vyzerať úmyselne che, neznamená to, že je skutočný Ježiš.

Bruno Rooth - Skeptický empirik

Najnovšie články z magazínu

Prečítajte si, čo je nové