FINANČNÝ SLOVNÍK VÝRAZOV

Banka je podnikateľský subjekt ako ktorákoľvek iná firma. Bankový systém je tvorený centrálnou bankou a sústavou komerčných (obchodných) bánk. Pre svoju činnosť potrebuje banka bankovú licenciu, ktorú vydáva NBS.

V ekonomike existujú voľné peniaze v podobe úspor verejnosti, vrátane prostriedkov podnikov používaných na platenie záväzkov, vykonávanie výplat, realizáciu investícií apod Peňažné prostriedky disponuje tiež štátna správa. Na opačnej strane však existuje u subjektov na trhu potreba peňazí, teda potrebné si požičať. Na nákup tovaru, vybavenie domácnosti, na dovolenku, dom, u podnikov na nákup strojov a zariadení, investície apod Tieto transakcie na finančnom trhu sprostredkovávajú finančné inštitúcie, medzi ktoré patrí taky banka.

Jednotlivé banky sa potom zameriavajú na rôznu cieľovú skupinu klientov, ktorá je daná najmä okruhom produktov, ktoré poskytujú. Medzi produkty bánk, so zameraním pre občanov, patria najmä: prijímanie vkladov a požičiavanie fyzickým osobám, vedenie účtov fyzickým osobám, vydávanie platobných kariet fyzickým osobám, vedenie vkladových, sporiacich a termínovaných účtov fyzickým osobám, zabezpečenie platobného styku, zmenárenskú činností a platbám v zahraničných menách, drobné investovania, lízingy, hypotéky.

Bankový úver je forma dočasného prenájmu hodnoty vo tovarovej (obchodný úver) alebo peňažné (čistý peňažný alebo bankový úver) podobe jedným subjektom druhému. Ide o návratný peňažný vzťah dlžníka a veriteľa, kedy veriteľom je banka. Dôležitými znakmi bankového úveru sú návratnosť v stanovenom termíne, materiálne krytie úveru, rentabilita úveru.

Bankové úvery môžeme rozdeliť podľa celej rady kritérií do niekoľkých kategórií. Medzi najdôležitejšie kategórii patrí doba, na ktorú je úver poskytovaný, mena v ktorej je úver poskytovaný, poskytnuté záruky, spôsob čerpania úveru, príjemca úveru (komu je úver poskytovaný).

Neznámejšom bankovými úvermi sú hypotéky, americké hypotéky, spotrebiteľské úvery, kreditné karty, finančný leasing, úvery zo stavebného sporenia a prečerpania bankového účtu k bežným účtom.

Banka je podnikateľský subjekt operujúce na finančnom trhu, je finančným sprostredkovateľom. Základnou funkciou banky je obchodovanie na finančnom trhu, kedy prijíma a opatruje peňažné vklady, požičiava peniaze, nakupuje a predáva peniaze cudzích krajín, uskutočňuje peňažné operácie a sprostredkováva platby v tuzemsku i cudzine a celý rad ďalších služieb a činností, ako napr úschovu cenných predmetov , zmenárenskú činnosť, vydávanie cenných papierov, burzové obchody, poradenstvo a sprostredkovateľské služby ponúkaných podnikovej klientele (právnickým osobám) a občanom (fyzickým osobám).

Banky delíme na:

Univerzálny (poskytujú celú škálu produktov)

Špecializované

sporiteľne (špecializujú sa na výber vkladov od obyvateľstva a môžu ponúkať ďalšie služby ako je vedenie účtov, platobný styk, poskytovanie úverov)

stavebnej sporiteľne (prijímajú účelové vklady a za vopred stanovených podmienok poskytujú úvery na výstavbu, kúpu alebo rekonštrukciu nehnuteľností. Táto činnosť je upravená osobitným zákonom vzhľadom k tomu, že štát poskytuje stavebnému sporeniu podporu).

hypotekárne banky (špecializujú sa na realitné úvery, zabezpečené záložným právom na nehnuteľnosť. Hypotekárne banky tiež môžu získavať voľné finančné zdroje pomocou emisie vlastných hypotekárnych záložných listov).

investičnej banky (špecializujú sa na operácie s cennými papiermi, ich emisie na trhu, správy portfólia, poradenstvo ad.).

úverové družstvá (sústredené na obmedzený okruh klientov, buď lokálne, alebo na okruh zakladateľov - poskytujú hlavne úvery)

rozvojovej banky (špecializujú sa na financovanie rozvojových investícií, pôsobí i medzinárodne).

Určite sa môže stať, že nastane situácia, kedy nie je možné splácať záväzky a vznikajú teda dlhy.

K vymáhanie pohľadávok veriteľom slúži predovšetkým exekučné konanie. Môže sa však určite stať, že z majetku dlžníka nebude možné ani exekúciou uspokojiť splatné pohľadávky všetkých veriteľov. Potom ide o situáciu, kedy sa väčšinou dlžník ocitá v úpadku.

Všeobecne platí, že riešiť nesplnené záväzky medzi viacerými veriteľmi a dlžníkom je ľahšie a spravidla kratšia záležitosťou, než strpieť viac exekúcií na majetok dlžníka. Navyše, ak bude dlžník spolupracovať od začiatku so svojimi veriteľmi a snažiť sa dôjsť s nimi k dohode, zvyšujú sa šance na nelikvidační spôsob riešenia úpadku a tiež na jeho prekonanie.

Pokiaľ možno predpokladať hroziaci úpadok a to z akýchkoľvek príčin, je vhodné konať okamžite s veriteľmi, radiť sa s finančnými poradňami, poradňami zaoberajúcimi sa pomocou občanom pri hroziacej platobnej neschopnosti.

Cena (ekonomicky) je výmenná hodnota statku, služby, tj protihodnota potrebná pre získanie tovaru alebo služby v zmene. Zvyčajne sa vyjadruje peňažnú čiastkou, ktorú je potrebné pri získaní tovaru (služieb) zaplatiť za jednotku množstva. Inými slovami je to peňažná suma dohodnutá pri nákupe a predaji tovaru (výrobkov, výkonov, prác a služieb) alebo vytvorená pre oceňovanie tovaru, majetku a majetkových práv na iné účely.

Ceny, ktoré bežne poznáme napr. z obchodov, sú ceny trhové. Trhová cena - cena, ktorá vzniká na trhu pri aktuálnom vzťahu ponuky (napr. výrobcov, obchodníkov) a dopytu (zákazníkov, pre ktorých cena vyjadruje úžitok). V zásade platí, že ak je trhová cena príliš vysoká, potom výrobcovia chcú predať čo najviac výrobkov a preto viac vyrábajú, ale spotrebitelia málo nakupujú. Dôsledkom je prebytok tovaru. Aby sa zbavili prebytku tovaru v skladoch, je nutné cenu tovaru znížiť. Opačná situácia nastáva, ak je cena príliš nízka, potom dopyt (záujem zákazníkov) prevyšuje ponuku (ponuka výrobkov). Chcú chcete potom zákazníci svoj dopyt uspokojiť, musí zaplatiť viac (dôjde k zvýšeniu cien). Avšak stavu rovnováhy sa dosahuje len výnimočne a krátkodobo.

Z predchádzajúcej všeobecné informácie vyplýva, že cena je kľúčová informácia pre realizáciu obchodu. Cena tovaru z pohľadu výrobcu alebo obchodníka musí byť taká, aby pokryla jeho náklady, dane, ktoré odvedie štátu (najčastejšie daň z pridanej hodnoty) a jeho zisk. Toto všetko musí zákazník uhradiť ako cenu konkrétneho tovaru.

Daň (ekonomicky) je povinná, zákonom určená platba do verejného rozpočtu. Daň je platbou nedobrovoľnú, povinnú, nenávratnú, neekvivalentní, neúčelový, zvyčajne opakovateľnú vymáhateľný. Platenie daní je nariadené zákonom. Účelom daní je získanie prostriedkov na financovanie verejného sektora - na financovanie funkcií štátu a verejnej správy, ako sú napr armáda a vojenská obrana všeobecne, čiastočné alebo úplné financovanie napr. vzdelávanie, zdravotná a sociálna starostlivosť, starobné dôchodky, verejná doprava a ďalšie.

Vyššie dane sú určené najčastejšie ako podiel (v percentách) základné hodnoty, označované ako daňový základ, ktorú môže byť (podľa typu dane) napr. cena tovaru, výška mzdy alebo príjmu, veľkosť majetku a pod. Veľkosť dane môže byť ale tiež stanovená úplne pevne alebo iným spôsobom.

Dane rozdeľujeme na dane priame, do ktorých patria: Daň z príjmu (z príjmu fyzických a právnických osôb), dane majetkové (z nehnuteľnosti, dedičská, darovacia, z prevodu nehnuteľnosti, cestná) a dane nepriame, do ktorých patria: Daň z pridanej hodnoty a spotrebná daň.

Dlh (ekonomicky) Dlh spočíva v povinnosti niečo dať (napríklad vrátiť požičanú vec alebo peniaze), alebo niečo konať (napríklad obstarať predaj veci) alebo v povinnosti niečoho sa zdržať (napríklad prevodu nehnuteľnosti bez súhlasu veriteľa) alebo niečo znášať (napríklad dohodnuté zrážky zo mzdy za účelom uspokojenia pohľadávky veriteľa).

Je potrebné si uvedomiť, že predchádzajúci sa nemusí týkať len priameho dlhu, ale aj prípadných spoludlžníkov alebo ručiteľov, po ktorých v zákonom stanovených prípadoch môže veriteľ takisto požadovať dohodnuté plnenie, a tí tak nastupujú na miesto dlžníka najmä v prípadoch, keď dlžník nie je schopný hradiť svoje záväzky.

Dlhová špirála je stav, kedy neuvážené zadlžovanie môže viesť až k neschopnosti splácať svoje záväzky najmä potom, kedy splatnosť jedného záväzku je riešená zriadením druhého záväzku (úveru). Okamžitý úžitok z rýchlej pôžičky alebo spotrebiteľského úveru je síce lákavý, ale z dlhodobého hľadiska je ich vplyv na finančnú budúcnosť permanentných dlžníkov drvivý. Neuvážené zadlžovanie môže viesť až k dlhovej špirále, prerásť v sérii exekučných konaní alebo dokonca v osobný bankrot.

Dlžník (ekonomicky) účastník záväzkového právneho vzťahu, ktorý je povinný plniť druhému účastníkovi záväzkového právneho vzťahu, tj veriteľmi. Povinnosť dlžníka niečo plniť sa nazýva záväzok alebo tiež dlh. Dlh spočíva v povinnosti niečo dať (napríklad vrátiť požičanú vec alebo peniaze), alebo niečo konať (napríklad obstarať predaj veci) alebo v povinnosti niečoho sa zdržať (napríklad prevodu nehnuteľnosti bez súhlasu veriteľa) alebo niečo znášať (napríklad dohodnuté zrážky zo mzdy za účelom uspokojenia pohľadávky veriteľa).

Exekúcia je zákonom stanovený postup, ktorým sa vynucuje rozhodnutie, ktoré nebolo splnené dobrovoľne v stanovenej lehote. Predpokladom exekúcie je exekučný titul.

Exekučné konanie je potom konania podľa zákona č. 233/1995 Z.z., Exekučný poriadok, pričom toto konanie je vykonávané súdnymi exekútormi, príp. zamestnanci príslušného exekútorského úradu.

Exekúcia je rôzne upravená pre rôzne druhy konania. Medzi spôsoby vykonanie exekúcie, ukladá ak exekučný titul zaplatenie peňažnej sumy, patrí: zrážky zo mzdy, príp. zrážky z iných príjmov, prikázanie pohľadávky, najmä príkazom k výplate z účtu v peňažnom ústave, predaj hnuteľných vecí a nehnuteľností a iné spôsoby stanovené Občianskym súdnym poriadkom.

Exekučný titul je akékoľvek právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu, rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní, notársky či exekútorský zápis so zvolením k vykonateľnosti, u drobných živnostníkov tiež platobné výmery či výkazy nedoplatkov vo veciach daní, poplatkov a poistenia. Exekučný titul potom musí veriteľmi priznávať nejaké právo proti dlžníkovi, teda najčastejšie je to dlžníkovho povinnosť uhradiť dlžnú čiastku a jej príslušenstva.

Ak má povinnosť splniť viac dlžníkov a ak ide o deliteľné plnenie, platí, že povinnosti, ak nestanoví exekučný titul inak, sú zaviazaní splniť všetci rovným dielom. Ak je však to, čo ukladá exekučný titul dlžníkovi, viazané na splnenie podmienky alebo na splnenie vzájomnej povinnosti veriteľa, možno nariadiť exekúciu len, ak preukáže veriteľ, že sa podmienka splnila alebo že sám svoju vzájomnú povinnosť voči dlžníkovi už splnil, prípadne je pripravený ju splniť. Vo väčšine prípadov viac dlžníkov je však plnenie nedeliteľné a v exekučnom titule označené tak, že všetci dlžníci sú povinní splniť dlh spoločne a nerozdielne. Veriteľ si ale môže vybrať aj len jedného z dlžníkov a proti nemu viesť exekúcii.

Do pojmu Finančná gramotnosť zahŕňame súbor vedomostí, zručností a hodnotových postojov občana potrebných na to, aby finančne zabezpečil seba a svoju rodinu v súčasnej spoločnosti a aktívne vystupoval na trhu finančných produktov a služieb.

Finančne gramotný občan je potom ten, ktorý sa orientuje v problematike peňazí a cien a je schopný zodpovedne spravovať osobné / rodinný rozpočet, vrátane správy finančných aktív a finančných záväzkov s ohľadom na meniace sa životné situácie.

Prakticky to znamená, že finančne gramotný občan je ten, ktorý dokáže kompetentne spravovať svoje peňažné prostriedky na bežnom účte hotovostnými a bezhotovostnými transakciami, využívať platobné nástroje, nevyhnutne rozumie cenovým mechanizmom a inflácii, je schopný viesť a spravovať rodinný rozpočet, stanovovať finančné ciele a je schopný zvládať rôzne životné situácie z finančného hľadiska.

Finančnej kríze možno stručne charakterizovať, ako nedostatok finančných prostriedkov. Prejavuje sa poklesom výroby, nevyužívaním ekonomických možností, rastom nezamestnanosti, narušením peňažne úverových a finančne menových vzťahov. Finančná kríza má teda priame či nepriame vplyvy na všetky sektory ľudskej činnosti.

Globalizované hospodárstvo je na všetkých úrovniach prepojená, čo v období prosperity prináša mnoho výhod a rast životnej úrovne, nevýhodou globalizácia ekonomík je však skutočnosť, že kríza v jednej z nich môže rýchlo zachvátiť zahraničné trhy a postihnúť národné ekonomiky jednotlivých krajín.

K riešeniu finančnej krízy existuje niekoľko zásadných rád: Chráňte svoje úspory, ak máte našetrené viac, hrozba inflácie núti časť prostriedkov investovať. Preskúmajte riziká, kedy včasné preskúmanie rizík je často lacnejšie ako riešenie na poslednú chvíľu. Znížte svoje záväzky a pohľadávky, strážte si tok vlastných peňazí tak, aby ste sa nedostali do dlhov a mohli splácať svoje záväzky. Obmedzte na minimum svoje nepotrebné osobné a rodinné náklady. Nakupujte s rozumom, dobre si rozmyslite každú investíciu.

Odloženie určitých finančných prostriedkov v likvidnej podobe na neskoršie využitie.

Neúčelová, alebo ak tzv. Americká hypotéka je neúčelový hypotéka pri ktorej neexistuje povinnosť určovať účel, ku ktorému sa hypotéka užíva. Americká hypotéka sa užíva najmä tam, kde spotrebiteľ, na rozdiel od spotrebiteľského úveru, vyžaduje vyššiu finančnú čiastku (rádovo až v miliónoch korún) s dlhšou dobou splácania (najčastejšie až na 20 rokov). Možnosť dojednať americkú hypotéku je požiadavka zabezpečenie záložným právom k nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žiadateľa. Výška ponúknutého úveru sa spravidla pohybuje vo výške 70% odhadnej ceny založenej nehnuteľnosti.

Hypotéka v preklade znamená podklad, podloženie, zástava nehnuteľností, ktorá umožňuje veriteľovi, aby z exekučného predaja nehnuteľnosti kryl prednostne pred ostatnými veriteľmi svoju pohľadávku, ak dlžník v stanovenej lehote nezaplatí dlh s úrokmi. Hypotéka sa vyvinula už v antickom Grécku ako forma zabezpečenia úverov, rozšírila sa v súvislosti s pozemkovým úverom. Hypotéka je základom hypotekárneho úveru.

Hypotéku teda môžeme chápať ako dlhodobý úver na obstaranie vlastnému bývaniu. Môže byť ako účelový hypotekárny úver alebo ako neúčelový hypotekárny úver (tzv. americká hypotéka).

Účelové hypotekárne úvery, sú také, ktoré sú poskytnuté len na účely uvedené v úverovej zmluve, tj. najčastejšie na nákup nehnuteľnosti, ktorú klient môže (ale nemusí) mať v osobnom vlastníctve. Výhodou účelové hypotéky je, že čiastku zaplatenú na úrokoch z účelového hypotekárneho úveru je možné každý rok odpočítať od základu dane z príjmu, a to až do určitej výšky stanovenej v zákone.

Bezúčelové hypotekárne úvery - americké hypotéky sú tie, ktoré nemajú z hľadiska použitia zapožičaných prostriedkov žiadne obmedzenia. Záleží len na klientovi, na čo prostriedky z úveru použije. Výhodou je možnosť získať veľkú sumu peňazí (aj milióny) na nákup ľubovoľného tovaru a dlhšiu dobu splatnosti. Nevýhodou amerických hypoték je nutnosť ručenie za úver nehnuteľností.

Inflácia je makroekonomický jav, ktorý je poruchou ekonomiky a prejavuje sa vzostupom cenovej hladiny, teda priemernej cenovej úrovne. Inflácia výrazne prispieva k ekonomickej nestabilite, je prejavom ekonomickej nerovnováhy, zvyšuje mieru neistoty o vývoji ekonomických veličín a znižuje kúpnu silu peňazí. Inflácie vedie k znehodnoteniu nezameniteľných bankoviek, papierových peňazí aj peňažných pohľadávok, k živelnému zvyšovanie cien, poklesu kurzu meny voči zahraničným menám. Inflácia sa prejavuje v zaostávaniu rastu miezd a sociálnych dôchodkov za rastom životných nákladov.

Informácie a miere inflácie sú využívané napríklad na účely valorizácie miezd, dôchodkov a sociálnych príjmov, v neposlednom rade aj v súvislosti s nájomnými, či inými zmluvami, v ktorých je zakotvená revízie finančného plnenia v závislosti od vývoja inflácie.

Novela zákona o konkurze a reštrukturalizácii účinná od 1. marca 2017 prináša výrazné zmeny v konkurznom práve, ktoré zásadným spôsobom zjednodušujú a sprehľadňujú konkurznéprávo v Slovenskej republike vrátane oddlženia fyzickej osoby.

Konkurzný zákon (328/1991 Zb. O úpadku a spôsoboch jeho riešenia) upravuje riešenie úpadku a hroziaceho úpadku dlžníka súdnym konaním niektorým zo stanovených spôsobov tak, aby došlo k usporiadaniu majetkových vzťahov k osobám dotknutým dlžníkovým úpadkom alebo hroziacim úpadkom a na čo najvyššiemu a zásadne relatívnemu uspokojenie dlžníkových veriteľov. Tento zákon upravuje aj oddlženie dlžníka.

Dlžník sa nachádza v úpadku, ak má viac veriteľov, peňažné záväzky po dobu dlhšiu ako 30 dní po lehote splatnosti a tieto záväzky nie je schopný plniť. Má sa za to, že dlžník nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky, ak: Zastavil platby podstatnej časti svojich peňažných záväzkov, alebo je neplní po dobu dlhšiu 3 mesiacov po lehote splatnosti, alebo nie je možné dosiahnuť uspokojenie niektorej zo splatných peňažných pohľadávok voči dlžníkovi výkonom rozhodnutia alebo exekúciou, alebo nesplnil povinnosť predložiť zoznamy, ktorú mu uložil insolvenčný súd.

Dlžník, ktorý je právnickou osobou alebo fyzickou osobou - podnikateľom, je v úpadku aj vtedy, ak je predĺžený. O predlženie ide teda, ak má dlžník viac veriteľov a súhrn jeho záväzkov prevyšuje hodnotu jeho majetku.

O hroziaci úpadok ide vtedy, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti dôvodne predpokladať, že dlžník nebude schopný riadne a včas splniť podstatnú časť svojich peňažných záväzkov.

Úžernícky úrok je pojmom, ktorý vychádza z toho, že ten kto požičiava peniaze, požaduje za požičanie peňazí neúmerne vysokú čiastku (úrok), zneužívajúce pritom niečiu tieseň, rozumovú slabosť, neskúsenosť alebo niečie rozrušenie. Toto sú základné podmienky pre to, aby rokovania takýchto osôb mohlo byť posudzované ako trestný čin úžery. Rad ľudí na tento úžernícky úrok pristúpi, bez toho aby si uvedomil, že riešenie finančnej situácie, do ktorej sa dostali, môže byť ďaleko jednoduchšie, stačí len vedieť kam sa obrátiť pre pomoc.

Pokyn na  uskutočnenie platby z účtu klienta, pričom príkaz k tomuto úkonu dáva banke subjekt, ktorý je k majiteľovi účtu v postavení veriteľa. Touto formou sa obvykle hradia pravidelné platby.

Mediácia je alternatívna metóda riešenia konfliktov bez zásahu súdu. To znamená, že je asistovanú komunikácií za účelom dosiahnutia vzájomnej dohody. Používa sa najmä u sporov, ktoré je možné vyriešiť mimosúdnou cestou, kedy sa sporné strany nedokážu dohodnúť na spôsobe komunikácie. Preto do sporu vstupuje mediátor - nestranná osoba, ktorá pomáha obom stranám sa dohodnúť a nájsť také riešenie, ktoré je prijateľné pre obe strany sporu.

Cieľom je: priviesť obe znepriatelené strany k rokovaciemu stolu a tu nájsť spôsob vzájomnej komunikácie, doviesť účastníkov k vzájomne prijateľnému riešeniu a uzavretie zmluvy podľa platných právnych predpisov.

Exekvovateľné minimum - životné minimum sú dva pojmy, s ktorými sa stretávame v rámci konkurzného konania. Exekvovateľné minimum vychádza zo životného minima. Životné minimum je minimálna hranica peňažných príjmov fyzických osôb na zabezpečenie výživy a ostatných základných osobných potrieb.

Minimálna mzda je najnižšia mzda, ktorú je zamestnávateľ povinný podľa zákona vyplatiť zamestnancovi za odvedenú prácu. Minimálna mzda sa vzťahuje na všetkých zamestnancov v pracovnom pomere. Nie je dôležité, či sa jedná o pracovný pomer na dobu určitú alebo neurčitú, o hlavné, vedľajšie alebo súbežný pracovný pomer. Jej základná právna úprava je stanovená Zákonníkom práce.

Nebankový sektor zahŕňa finančné inštitúcie, ktoré sa zaoberajú obchody s peniazmi, nie sú však bankami, tzn. nemajú bankovú licenciu, ktorú udeľuje Slovenská národná banka, nemôžu používať ochranný názov "banka", majú však po novele zákona dohľad Národnej Banky Slovenska. Nebankové inštitúcie sa sústreďujú predovšetkým na spotrebiteľské úvery a na rozdiel od bánk nemôžu prijímať vklady.

Nebankové pôžičky sú ľahko dostupné, ich poskytovatelia neskúmajú výšku príjmu klienta a nenahliada do úverových registrov, aby skúmali žiadateľa úverovú históriu. Sú riešením pre tých záujemcov o pôžičku, ktorí nemajú žiadne preukázateľné príjmy alebo im už žiadna banka nechce požičať. Nebankové inštitúcie však poskytujú vzhľadom k nižšej bonite klientov a vyššiemu riziku nesplácania oveľa "drahšie" pôžičky, ako bankové domy.

Nehnuteľnosť je pozemok a ďalej jej sú potom stavby, ktoré sú spojené so zemou pevným základom (§ 119 Občianskeho zákonníka). S pojmom nehnuteľnosti sa často stretávame pri uzatváraní úverových zmlúv a následne pri riešení vymáhaní pohľadávok dlžníka, keď veriteľ sa domáha svojho práva práve speňažením majetku dlžníka - nehnuteľnosti. Často sa stáva, že nehnuteľnosť dlžníka je predaná aj v prípade, keď jeho dlh je niekoľkonásobne nižšia, než je cena nehnuteľnosti.

Nehnuteľnosť teda veľmi často slúžia ako zábezpeka pri poskytnutí pôžičky, hlavne v prípade hypoték.

Nepodnikateľ je osoba v pracovnom alebo inom pomere, ďalej sú to študujúci, dôchodcovia a ďalšie osoby, ktoré nepodnikajú na základe živnostenského zákona alebo nie sú konatelia právnických osôb (spoločností s ručením obmedzeným alebo akciový spoločností).

Občianske poradne poskytujú nezávislé, odborné, nestranné a bezplatné sociálno odborné poradenstvo v problematikách akými sú najmä: sociálne dávky, sociálna pomoc, pracovno-právne vzťahy, bývanie, rodina, zdravotníctvo, vzdelávanie, ochrana spotrebiteľa, trestné právo atď. Odborní poradcovia jednotlivých občianskych poradní poskytujú tiež poradenstvo v problematike dlhu osôb a domácností.

Plat (mzda) je peňažné plnenie alebo plnenie nepeňažnej hodnoty (naturálna mzda) poskytované zamestnávateľom zamestnancovi za vykonanú prácu. Odmeňovanie za prácu zamestnancov v pracovnom pomere upravuje zákonník práce.

Plat je odmena za prácu zamestnancov, ktorých zamestnávateľom je: štát, územný samosprávny celok (kraj, obec), príspevková organizácia, školská právnická osoba zriadená podľa školského zákona, verejné neziskové ústavné zdravotnícke zariadenie.

Mzda je odmena za prácu zamestnancov ostatných zamestnávateľov.

Odmena za prácu musí byť stanovená písomne, a to platovým alebo mzdovým výmerom.

Plat (mzda) nesmie byť nižšia ako minimálna mzda. V nepodnikateľskej sfére (verejných službách a správe) sa uplatňuje popri minimálnej mzdy a najnižších úrovní zaručenej mzdy systém platových taríf.

Platobná karta je karta, s ktorej pomocou možno platiť za tovar a služby u väčšiny predajcov a vyberať hotovosť v bankomatoch, prípadne využívať iné služby, ktoré bankomat ponúka (napr. dobíjanie kreditov na mobilných telefónoch). Táto karta je viazaná na bežný účet a klient môže pomôcť ňou platiť do výšky disponibilného zostatku na tomto účte.

Pre autorizáciu transakcií prostredníctvom platobnej karty má klient bankou pridelené osobné identifikačné štvormiestne číslo (PIN).

Platobná kreditná karta je platobná karta, s ktorej je spojená možnosť čerpania úveru. Kreditná karta nie je viazaná na bežný účet, ale na samostatný úverový účet. Aby banka kartu vydala, musí klienta "spoznať" – t.j. viesť jeho bežný účet, na ktorý si necháva posielať výplatu po nejakú dobu. Niektoré banky vydávajú kreditné karty bez toho, aby u nich mal klient vedený bežný účet, stačí len doložiť pravidelný príjem. Od výšky klientovho príjmu sa tiež odvíja výška poskytnutého úveru.

Na základe vyúčtovania zaslaného bankou musí klient každý mesiac splatiť spravidla najmenej 10% z dlžnej čiastky vrátane úroku. Výška splátok môže byť vyššia a úver možno splatiť aj jednorázovo.

Všeobecne prospešná spoločnosť je právnická osoba, ktorá:

a) je založená podľa zákona o všeobecne prospešných spoločnostiach,

b) poskytuje verejnosti všeobecne prospešné služby za vopred určených a pre všetkých používateľov rovnakých podmienok

c) jej hospodársky výsledok (zisk) nesmie byť použitý v prospech zakladateľov, členov jej orgánov alebo zamestnancov a musí byť použitý na poskytovanie všeobecne prospešných služieb, pre ktoré bola všeobecne prospešná spoločnosť založená.

Zabavenie znamená najmä úkon vedúci k zaisteniu práva veriteľa na majetok dlžníka. Používa sa na zaistenie majetku - peňažných hotovostí na účtoch dlžníka u bankových ústavov, zamedzenie prevodu nehnuteľností na katastri nehnuteľností a ďalšie úkony. Spravidla najčastejšie je zablokovanie majetku použité v exekučnom konaní, ktorým môže byť aj označenie vecí v byte dlžníka. Takto označené veci nesmie byť dlžníkom predané, zastavené alebo inak znehodnotená ich cena.

Vopred dohodnutá lehota, v ktorej dôjde k splateniu úveru.

Je fixná minimálna suma určená klientom v nadväznosti na výšku úverového limitu, ktorú je klient povinný pravidelne mesačne v lehote splatnosti platiť veriteľovi ako splátku úveru. Klient je kedykoľvek oprávnený uhradiť vyššiu splátku než minimálnu.

Čiastka, o ktorú sa navýši pôvodný úver a ktorú je možné po schválení úverového navýšenia čerpať.

Diverzifikácia je investičná stratégia spoločnosti, ktorej účelom je zníženie rizika investície.

RPMN znamená ročnú percentnú mieru nákladov. Ide o percentný podiel z dlžnej sumy, ktorý je zákazník povinný zaplatiť za obdobie jedného roka. Zahŕňa všetky platby, ako napr. garantovanú službu, poplatky za správu úveru, za vedenie účtu, úroky atď. Je vždy na ročnej báze. 

Maximálna schválená čiastka úveru, do ktorej výšky je možné schválený úver čerpať.

Účet, na ktorý je prevedený a kde je spravovaný úver po celú dobu jeho existencie.

druh úveru, ktorý poskytuje banka klientovi, ktorý má u nej otvorený bežný účet. Je bezúčelový a jeho čerpanie je uskutočnené čerpaním prostriedkov v čase, keď ich klient na konte nemá k dispozícii.

Rozumie sa požičiavanie peňazí za privysoké úroky (definované zákonom). Považuje sa za trestný čin.

Revolvingový úver je možné prirovnať k obyčajnej pôžičke, ktorá má ale navyše jednu dôležitú vlastnosť, a tou je obnoviteľná finančná rezerva: s každou uhradenou mesačnou splátkou „sporíte“ čiastku, ktorú si v prípade potreby môžete znovu požičať, a to bez vybavovania akýchkoľvek formalít. Stačí len zavolať a peniaze sú Vám obratom prevedené na účet.

•     p. a. (per annum) = ročná 
•     p. s. (per semestrem) = polročná
•     p. q. (per quartalem) = štvrťročná
•     p. m. (per month) = mesačná
•     p. s. (per septimanam) = týždenná
•     p. d. (per diem) = denná